Štefan Lami

Profesiu si osvojil od vynikajúcich maďarských folkloristov, ako napr. Ján Manga, Sándor Görnyei, Bertalan Andrásfalvy a György Martin.

1960: Svoje osvetárske ambície bohato zúžitkoval  v Demokratickom zväze Slovákov v Maďarsku.
Inicioval založenie slovenských folklórnych skupín  ako aj  speváckych zborov, tzv. pávích krúžkov.

1972: Na vzor maďarského hnutia zorganizoval kvalifikačnú prehliadku pre slovenské folklórne skupiny  –  “ Vyletel vták”.
Bol medzi zakladateľmi  Literárnej sekcie Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku a  medzi prvými  uverejňoval svoje literárne diela v slovenskom jazyku.

Kitüntetések:

1994: Nivo cena Nadácie pre národné a etnické menšiny v Maďarsku

1998: „Za slovenskú národnosť”, cena Zväzu Slovákov v  Maďarsku

2004: Cena Strom života za vynikajúcu činnosť vykonávanú na poli uchovávania a    odovzdávania  ľudového umenia

2005: “Za našu národnost’”, cena Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku

2005: Cena Maďarského osvetového ústavu Pro Cultura Minoritatum Hungariae

1929: “Prvý tanečný zážitok som mal ako štvorročný chlapec. Ženil sa ujo, mamin brat, a  na svadbe sa tancovalo. V strede  miestnosti začal tancovať náš husiar Varga. Bol to Slovák… Svojím tancom ma očaril na celý život. Začal som ho napodobňovať…”

1940: Roky Ľudovej vysokej školy: zameriaval sa na divadelníctvo, ľudový tanec a na zachovávanie tradícií.

1941: Školenie tajomníka kultúry v Satu Mare.Tu nadviazal doživotné priateľstvo s Lászlóm Vásárhelyim, neskorším estetikom ľudového tanca.

1943: Založil tanečný súbor v Pišpeku a stal sa jeho vedúcim.

1946: Stal sa významnou osobnosťou tanečného hnutia. Tancoval v súbore Zväzu ľudových kolégií (NÉKOSZ).

1948: „Priamo od pluhu som sa dostal do vojenského súboru.“   Bol medzi zakladateľmi Umeleckého súboru Maďarskej ľudovej armády. Počas päťročnej profesionálnej kariery, dva roky bol sólovým tanečným interpretom.
V Osvetovom ústave odborne koordinoval činnosť ľudových tanečných súborov, organizoval celoštátne festivaly. Učil v tanečných súboroch a bol autorom niekoľkých choreografií, písal metodické zošity k nacvičovaniu detských hier. Jeho choreografia pre detské súbory s názvom Cicelle bola modelom, na ktorom vyrástli a sa školili  pedagógovia a choreografi tanca.
Medzi jeho majstrami boli: Elemér Muharay, István Molnár, Emma Lugosi.

2013: Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku  založilo Cenu Štefana Lamiho.

1942: Začiatky zapisovania ľudových tancov a piesní.

1972: Založil Vlastivednú a národopisnú sekciu Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku a stal sa jej tajomníkom.
Majstrovstvo výskumu tradícií si osvojil v spolupráci s Jánosom Mangom, Györgyom Martinom a Bertalanom Andrásfalvym.
Organizovaním národopisných táborov odštartoval skupinový terénny výskum tradičnej kultúry Slovákov v Maďarsku. Spolupracoval s významnými slovenskými výskumníkmi folklóru, s Oskarom Elschek, Klimentom Ondrejkom, Stanislavom Dúžekom).

Z poverenia Maďarskej etnografickej spoločnosti redigoval aj zborník Národopis Slovákov v Maďarsku.
Bol vynikajúcim bádateľom národopisu. Zvyky a ľudovú slovesnosť našej národnosti zvečnil vo viacerých publikáciách. Význam jeho širokej bádateľskej činnosti spočíva v tom, že zbieranie materiálu rozšíril na všetky slovenské jazykové ostrovy v Maďarsku, čím vytvoril porovnávací výskum kultúry na týchto jazykových ostrovoch.
„Najviac mi k srdcu prirástli rozprávky spod Pilíša, ktoré mi vyrozprávala Mariša Jánska (Papuček, Gregor (Red.): Drotár podrotuje slniečko) a slovenské balady a rozprávky v maďarskom preklade.“ Mlynky mu v r. 2000 udelili plaketu Pre Mlynky.

Publikácie:

1981: Slovenské ľudové balady v Maďarsku

1982: Rozprávky spod Pilíša 

1983: Ľudové rozprávky Slovákov v Maďarsku

1984: Výročné zvyky a ľudové hry

1988: Keď si ja zaspievam – Zbierka slovenských ľudových piesní v Maďarsku

1993: Stratila som partu – Spomienky na tradičnú svadbu Slovákov v Maďarsku

1995: Dedinské príbehy – zbierka poviedok

1997: Fejezetek Püspökhatvan múltjából

1999: Drotár podrotuje slnečko: Ľudové rozprávky spod Pilíša v podaní tetky Mariši Jánskej

2001: Erdő, erdő, sötét erdő – Magyarországi szlovák népballadák és szokásdalok

2002: Varázshegedű – Magyarországi szlovák népmesék, mondák, legendák

2003: Olvasás holdfénynél – Falusi történetek, önvallomások

2007: Čítanie pri mesiaci – Spomienky, Oneskorené meditácie
Portrét Štefana Lamiho (dokumentárny film)

1996: Falusi mesék – Lami István portréja, dokumentumfilm (Réžia/Rendező: Király Katalin)