Jača

Zaľudnenie obce Jača sa začalo v roku 1688, keď zemepán Štefan Koháry zavolal na vyľudnené územie slovenských osídlencov z okolia Liptovského Mikuláša. Vďaka tomu a neskôr aj kvôli ďalšej kolonizácie ktoré sa udialo na začiatku 18. storočia, dedina spolu s ostatnými obcami (Čuvár, Ďurka, Pišpek) sa stal dvojjazyčným neskôr sa aj úplne poslovenčilo. Avšak v roku 1731 zemepán svoj majetok v Jači vymenil s Gabrielom Prónaym I., tak sa stala rodina Prónayovcov vlastníkmi dediny Jača, ktorí sa pochádzali z liptovského komitátu. Na základe sčítania ľudu z roku 1728 v dedine žilo 62 slovenských a 11 maďarských rodín. Obyvatelia dediny tak isto ako aj obyvatelia z okolitých obcí boli skoro na 100 % evanjelického vierovyznania.

Do 70-tych rokov 20. storočia obyvatelia dediny v rodinách a v dedinských spoločnostiach používali stredoslovenské nárečie. Výchova detí v štátnom školskom systéme sa už konala v maďarčine. Výchovná práca v škôlkach položila základy v jazykovej výučbe v základnych školách. Od školského roku 1974/75 výučba slovenského jazyka je prítomná v dedine už týždenne alebo mesačne.

Národnostná výučba v rámci školského systému v povodí Galgy dnes funguje každodennou výučbou v Ďurke a v Pišpeku. V ostatných obciach výučba jazyka je prítomná vo forme popoludňajších alebo doplnkových aktivít.