Dedičstvo na skle
Dielo Móniky Berényinovej Lamiovej
Obrazy Moniky Berényiovej Lamiovej sú diela na vysokej úrovni, ktoré disponujú veľkou výrazovou silou a sprostredkujú autentický obsah. Objavujú sa na nich tradície, ktorých pripomenutie a zachovanie je veľmi dôležité aj z hľadiska záchrany našich kultúrnych hodnôt. V našom globalizujúcom sa svete je, žiaľ, stále menej takých tvorcov, ktorí sa ešte viažu k ľudovým tradíciám a disponujú takým talentom, že ich dokážu zvečniť na umeleckej úrovni. Monika Berényiová Lamiová je takým tvorcom, z tohto dôvodu je dokumentovanie jej diel a ich odovzdanie širšiemu publiku mimoriadne potrebné, nakoľko tvoria hodnotnú súčasť maďarského naivného umenia a slovenskej kultúry.
Ladislav Lonovics, akademický maliar
F tom jačjanskom kostolíku…
Napriek pomerne intenzívnemu a dlhodobému záujmu slovenských aj maďarských zberateľov o ľudovú pieseň Slovákov žijúcich v Maďarsku, je terénny výskum piesňového folklóru u tohto etnika stále aktuálny. Dobrým príkladom je zberateľská aktivita Kataríny Királyovej v obci Jača. Ide totiž o lokalitu, ktorá zhodou okolností doteraz stála mimo pozornosti zberateľského záujmu. Výsledkom terénneho výskumu je táto piesňová zbierka, ktorá je obrazom súčasného, často už len latentného spevného repertoáru najstaršej generácie z tejto obce. Aj vďaka tejto publikácii máme istotu, že piesne neodídu spolu s ich dnešnými nositeľmi.
Mgr. Peter Obuch, PhD.
Centrum tradičnej kultúry v Myjave
Šej, pod náš oblok
Povodie potoka Tápió sa rozprestiera v oblasti medziriečia Dunaja a Tisy a Severného stredohoria v aglomerácii hlavného mesta. V 18. storočí počas znovuosídľovania regiónu sa Slováci, ktorí sem prišli z hornej časti Uhorska, usadili v obciach Bíň, Menďa a Sülysáp (Tápiósáp a Tápiósüly), ako aj v osadách Káva a Tápiószentmárton, kde spolunažívali s Mad’armi (Fényes Elek, 1851). Do inventára kultúrnych hodnôt Peštianskej župy je zaradená ľudová hudba regiónu, ako aj piesne v povodí Tápió. 34 výskumníkov zapísalo za uplynulých 110 rokov od 343 miestnych spevákov a hudobníkov cca. 1200 ľudových piesní všetkých žánrov. Niektoré piesne sa s malými odchýlkami spievajú takmer v každej dedine, avšak sú to textové alebo melodické varianty.
Ket sebe zašpivam
Ženská spevácka skupina Rozmarín bola založená v roku 1996 pri miestnej slovenskej samospráve. Vedúcim sa stal Ján Valykó (1938). Cieľom členov – ktorých bolo dokopy 20 – bolo zbierať, oživiť a pestovať miestne tradície a starodávne piesne. V repertoári súboru sú zachované všetky významnejšie momenty života od narodenia až po smrť. Keďže členovia skupiny sú grécko-katolíckeho vierovyznania, v repertoári sú aj cirkevné piesne a náboženské rituály. V roku 2013 vyšla monografia dediny s názvom Dedičstvo Baňačky – Ľudové piesne a tradícia folklóru jednej slovenskej komunity v Maďarsku na Zemplíne (autorka: Katarína Király). Na cd nosiči Ket sebe zašpivam si môžete vypočuť výber zo zbierky v podaní členov folklórnej skupiny a sólových interpretov ľudových piesní. r. 2013.
Dedičstvo Baňačky
„…Početné lokality, v ktorých po niekoľko storočí žijú Slováci, sa nachádzajú aj na severe a dokonca aj na severovýchode Maďarska. Práve z tejto oblasti pochádza obec Báňačka/Rudabányácska, ktorej spôsob života a tradičná kultúra sa stali predmetom odborného záujmu Katarína Király, autorky tejto publikácie, ktorá prináša nové a doteraz nepoznané informácie. …Druhá zaujímavosť publikácie spočíva v jej obsahu a v štruktúre. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o klasickú národopisnú monografiu. Nie je to úplne tak. Obsahuje síce základné údaje o obci, o jej obyvateľoch, o ich zamestnaní, bývaní, odeve, ale hlavnú časť publikácie tvoria dva najrozsiahlejšie texty. Prvým je podrobný opis zvykov a obradov životného a spoločenského života obyvateľov obce a druhým rozsiahly nárečový slovník , ktorý zachytáva veľkú časť slovnej zásoby jej obyvateľov. A v tom je hlavný a nateraz nezvyklý prínos autorky publikácie k tvorbe miestnych národopisných monografií. …„
Predslov: Dr. Mojmír Benža, PhD.
F kestúckem šírem poli
„Zbierka F kestúckem šírem poli… zachytáva súčasný repertoár staršej generácie v dedine, predovšetkým členov pávieho krúžku, ktorý bol založený pod vplyvom celoštátneho folklórneho hnutia „Vyletel vták“ v roku 1971. …Piesne v zbierke sú zoskupené podľa funkcie a žánru. Sú to uspávanky a detské piesne, obradové piesne výročného a rodinného cyklu, regrútske a vojenské piesne, ľúbostné piesne, balady, piesne spojené s prácou a zamestnaním, resp. so sociálnou tematikou, pijanské piesne, žartovné a posmievačné piesne. Osobitne sú zoradené podľa abecedného poriadku. V hudobnom registri sa nachádzajú ukazovatele pre muzikantov podľa počtu slabík. Na konci zbierky je umiestnený zoznam nárečových a neobvyklých výrazov a zoznam informátorov. …“
Úvod: Katarína Király, PhD.