Šej, pod náš oblok

Povodie potoka Tápió sa rozprestiera v oblasti medziriečia Dunaja a Tisy a Severného
stredohoria v aglomerácii hlavného mesta. V 18. storočí počas znovuosídľovania regiónu sa Slováci, ktorí sem prišli z hornej časti Uhorska, usadili v obciach Bíň, Menďa a Sülysáp (Tápiósáp a Tápiósüly), ako aj v osadách Káva a Tápiószentmárton, kde spolunažívali s Mad’armi (Fényes Elek, 1851).
Do inventára kultúrnych hodnôt Peštianskej župy je zaradená ľudová hudba regiónu,
ako aj piesne v povodí Tápió. 34 výskumníkov zapísalo za uplynulých 110 rokov od 343 miestnych spevákov a hudobníkov cca. 1200 ľudových piesní všetkých žánrov. Niektoré piesne sa s malými odchýlkami spievajú takmer v každej dedine, avšak sú to textové alebo melodické varianty.

Ket sebe zašpivam

Ženská spevácka skupina Rozmarín bola založená v roku 1996 pri miestnej slovenskej samospráve. Vedúcim sa stal Ján Valykó (1938). Cieľom členov – ktorých bolo dokopy 20 – bolo zbierať, oživiť a pestovať miestne tradície a starodávne piesne. V repertoári súboru sú zachované všetky významnejšie momenty života od narodenia až po smrť. Keďže členovia skupiny sú grécko-katolíckeho vierovyznania, v repertoári sú aj cirkevné piesne a náboženské rituály. V roku 2013 vyšla monografia dediny s názvom Dedičstvo Baňačky – Ľudové piesne a tradícia folklóru jednej slovenskej komunity v Maďarsku na Zemplíne (autorka: Katarína Király). Na cd nosiči Ket sebe zašpivam si môžete vypočuť výber zo zbierky v podaní členov folklórnej skupiny a sólových interpretov ľudových piesní. r. 2013.

Dedičstvo Baňačky

„…Početné lokality, v ktorých po niekoľko storočí žijú Slováci, sa nachádzajú aj na severe a dokonca aj na severovýchode Maďarska. Práve z tejto oblasti pochádza obec Báňačka/Rudabányácska, ktorej spôsob života a tradičná kultúra sa stali predmetom odborného záujmu Katarína Király, autorky tejto publikácie, ktorá prináša nové a doteraz nepoznané informácie. …Druhá zaujímavosť publikácie spočíva v jej obsahu a v štruktúre. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o klasickú národopisnú monografiu. Nie je to úplne tak. Obsahuje síce základné údaje o obci, o jej obyvateľoch, o ich zamestnaní, bývaní, odeve, ale hlavnú časť publikácie tvoria dva najrozsiahlejšie texty. Prvým je podrobný opis zvykov a obradov životného a spoločenského života obyvateľov obce a druhým rozsiahly nárečový slovník , ktorý zachytáva veľkú časť slovnej zásoby jej obyvateľov. A v tom je hlavný a nateraz nezvyklý prínos autorky publikácie k tvorbe miestnych národopisných monografií. …„

Predslov: Dr. Mojmír Benža, PhD.

F kestúckem šírem poli

„Zbierka F kestúckem šírem poli… zachytáva súčasný repertoár staršej generácie v dedine, predovšetkým členov pávieho krúžku, ktorý bol založený pod vplyvom celoštátneho folklórneho hnutia „Vyletel vták“ v roku 1971. …Piesne v zbierke sú zoskupené podľa funkcie a žánru. Sú to uspávanky a detské piesne, obradové piesne výročného a rodinného cyklu, regrútske a vojenské piesne, ľúbostné piesne, balady, piesne spojené s prácou a zamestnaním, resp. so sociálnou tematikou, pijanské piesne, žartovné a posmievačné piesne. Osobitne sú zoradené podľa abecedného poriadku. V hudobnom registri sa nachádzajú ukazovatele pre muzikantov podľa počtu slabík. Na konci zbierky je umiestnený zoznam nárečových a neobvyklých výrazov a zoznam informátorov. …“

Úvod: Katarína Király, PhD.