Pilíš sa nachádza na pravej strane Dunajského ohybu. Pilíšske vrchy predstavujú krasové a dolomitové pohorie v Komárňansko-ostrihomskej a Peštianskej župe s najvyšším bodom s výškou 756 metrov n. m. Názov pochádza zo slovanského slova pleš.

Dlhé stáročia práve tu žili aj uhorskí králi. Pilíš v blízkosti kráľovského sídla bol ideálnym miestom pre kláštory, spočiatku cisterciánske, benediktínske, neskôr pavlínske. V okolitých horách sa odohrala i historická tragédia, tu zavraždili uhorskú kráľovnú Gertrúdu, ktorá bola pochovaná v kláštore v Mlynkoch. V pilíšskych osadách sa Slováci usadili z oblasti Záhoria, Trnavy a Považia spod Inoveckých vrchov. Prvá vlna slovenských kolonistov z Horného Uhorska sa do regiónu prisťahovala v roku 1699 (Čív). Pilíšania sú rímskokatolíckeho vierovyznania. Obyvatelia dedín sa tradične zaoberali ťažbou dreva a uhlia, a tiež pálením vápna. Využitím energie okolitých potokov fungovali vodné mlyny v Mlynkoch a Perbaji.

Výučba slovenského jazyka v základnej škole prebieha takmer v každej obci. V r. 1994 otvorila svoje brány Filozofická fakulta Univerzity Petra Pázmáňa v Pilíšskej Čabe, kde fungovala aj Katedra slovenských jazykov.