Čabiansky sálaš a expozícia pestovania obilia

Slovenskí evanjelici na začiatku 18. stor. začli osídľovať Békešskú Čabu, prichádzali z jedenástich stolíc, predovšetkým z Novohradu, Hontu a  Gemera. Zaslúžil sa o to zemepán János György Harruckern, ktorý vlastnil skoro celú župu. Békešská Čaba v druhej polovici 18. stor. už bola nielen najobývanejšou osadou stolice, ale významné postavenie dosiahla aj v celoštátnom meradle. V roku 1848 sa z Békešskej Čaby stalo mesto, ktoré malo svoje zastupiteľstvo, ale po porážke národnooslobodzovacieho boja Békešskú Čabu opäť degradovali na obec. V druhej polovici 19. stor. sa Čaba stala železničným uzlom. Békešská Čaba sa na prelome 19. a 20. stor. stala významným priemyselným, obchodným a finančným strediskom župy. Vznik salašov – sálašov súviselo zmenami osady a jej chotára, obrábané polia neprestajne vzďalovali od vnútorných častí, od obytných domov, preto sa na poliach začali stavať dočasné letné príbytky. Tieto stavby časom sa premenili na trvalé bydliská, v 19. stor. ich počet už prevyšoval tisíc.

V chotári Békešskej Čaby, pri ceste smerom na Gyulu, je umiestnený muzeálny komplex. Tvoria ho: Čabianska taňa, Veterný mlyn z Csókásu, Strojovňa z Mágoru a Súsošie Zrno. Cieľom múzea je predstaviť pestovanie a spracovanie obilia tejto oblasti, táto činnosť zohrávala v Békešskej župe po dlhé storočia prvoradú úlohu.

Čabianska taňa – sálaš predstavuje návštevníkom vybavenie maloroľníckeho hospodárstva, ktorého hlavnú činnosť tvorilo predovšetkým pestovanie obilia, no zároveň tu žili rodiny. Budova salaša, ktorá je charakteristickým typom maloroľníckeho domu, je dlhá 14 siah – 27 m, rozdelená na tri priestory. Obývať ju začali v roku 1824. Budova má steny z nabíjanej hliny. Pitvor oddeľuje od kuchyne s otvoreným komínom cigánsky múrik (20 cm hrubá stena z nepálených tehál). V izbe stojí mazaná pec s prípeckom a so zápecím. Podlaha izby, kuchyne a komory je z udupanej hliny s natretým povrchom. Strechu pokrýva trstina. Okrem obývacieho zariadenia, používaného na prelome 19. a 20. storočia, je v dome všetko potrebné na pečenie chleba. V kuchyni má miesto aj ručný mlyn. V komore nájdeme náčinie na spracovanie mlieka, kapusty a konopí. Prístavby, kurín, chliev, kôlňa, v roku 1871 postavená drevená sýpka sú peknou pamiatkou pôvodných čabianskych slovenských sálašov.